Predstavte si, že sa jedného dňa zobudíte a zistíte, že ste na všetko zostali úplne sama, len vy. Vás partner je preč aj so všetkými vašimi spoločnými financiami. Vám ostali len deti.
Možno sa vám zdá, že ide o scénu zo zlého filmu, ale pre množstvo žien je toto ich životný údel. Veď len na Slovensku máme okolo 200-tisíc domácností s jedným rodičom. Jedného dňa sa manželstvo rozpadlo, deti súd pridelil matke a ich otcovi určil povinnosť platiť výživné, ktoré častokrát zďaleka nepokrýva náklady na život dieťaťa. To je realita.
Matky samoživiteľky to nemajú ľahké
Matka samoživiteľka, to nie je len osoba, ktorá musí uživiť svoju rodinu a preto si nájde prácu a všetko je vybavené. Financie sú len časťou skladačky. Matka sa musí o svoje deti postarať, navariť im, upratať, učiť sa s nimi,… Je to človek, ktorému rozhodne nestačí 24 hodín denne. Popri všetkých povinnostiach v domácností a okolo detí je však faktor financií veľmi silný. Bez peňazí sa predsa nedá fungovať.
Zamestnať ženu, ktorá má maloleté deti, bohužiaľ, nechce každý zamestnávateľ a preto je aj jeden príjem v takejto domácnosti veľkým úspechom. Uživiť svoju rodinu z jedného platu však vôbec nie je jednoduché.
Ocitli sme sa dokonca v čase koronakrízy, ktorá k ničomu nepomohla. Práve naopak, veľa rodičov prišlo o prácu a dnes žijú buď z úspor, ak nejaké majú, alebo sú vyslovene odkázaní na pomoc iných. Častokrát by bez cudzej pomoci tieto rodiny neprežili.
Pomoc rodinám
Tieto hrdinky, matky samoživiteľky, nachádzajú pomoc napríklad v krízových centrách určených pre matky s deťmi. Pomáhajú im aj rôzne občianske združenia, či individuálni ľudia.
Pomocnú ruku poskytujeme napírklad aj my ako OZZDIELAJ.sk.
- Pomáhame mamám samoživiteľkám a rodinám v sociálnej a hmotnej núdzi.
- Poskytujeme materiálnu, finančnú a potravinovú pomoc.
- Zabezpečujeme aj poradenstvo a koučing.
- Spájame darcov a obdarovaných – robíme sieťovanie medzi tými, ktorí to potrebujú a tými, ktorí chcú pomôcť.
A takisto je tu aj darcovský portál ĎAKUJEME.sk, ktorý bol vytvorený pre:
“… ľudí, ktorí hľadajú pomoc
… ľudí štedrých a ochotných darovať online
… ľudí vnímavých k druhým, ochotných napísať príbeh človeka/ obľúbenej „neziskovky“ a osloviť priateľov s prosbou o pomoc.”(www.ďakujeme.sk)
Nejde len o ženy/matky
Rozprávali sme zatiaľ len o matkách samoživiteľkách, nezabúdajme však aj na to, že občas sa s týmto životom musia popasovať aj muži, hoci takých prípadov je rádovo menej.
Poburujúce je však to, že čoraz častejšie sa stretávame s prípadmi, kedy sa o deti musí starať starý rodič. Ide pritom skutočne o veľmi ťažkú, priam hraničnú životnú situáciu. Človek, dôchodca má zvyčajne malý dôchodok, ktorý vystačí len na najnutnejšie potreby samotného dôchodcu. Zdravie sa navyše vekom zhoršuje a ubúda aj síl. Výchova dieťaťa je pritom veľmi náročná, či už po psychickej, fyzickej, ale aj finančnej stránke. Preto sa takéto rodiny dostávajú do chudoby a aj iných životných problémov. Nemôžu si dovoliť ani najzákladnejšie potraviny, oblečenie, či nevyhnutné zdravotné pomôcky a lieky.
Ako môžem pomôcť ja?
Nebuďme ľahostajní voči osudom iných. Pomôcť môžeme všetci. Tu vám ponúkame portály, na ktorých môžete pomoc uskutočniť.
www.ozzdielaj.sk – Na pravidelnej mesačnej báze pomáhame rodinám potravinovou, materiálnou a finančnou pomocou a taktiež cez poradenské služby a koučing.
Príbehy skutočných hrdiniek – mamičiek
Príbeh Moniky
Príbeh mamičky
Byť mamou samoživiteľkou je ťažké, ak nemáte pomoc od iných. Keď som zistila, že čakám bábo, veľmi som sa tešila, nakoľko som mala po tridsiatke a po vyše 10 ročnom vzťahu som to už ani nečakala. Takže to nebol úlet na jednu noc. Okolnosti však dopadli inak. Nárok na materskú dovolenku som nemala a štát mi začal vyplácať dávku v hmotnej núdzi cca 130 eur. Keď sa malá narodila, znížili mi dávku na 80 eur, pretože rodičovský bol 190 eur a s touto sumou som mala 270 – životné minimum. V dávke bol aj príspevok na bývanie. Takže, ak by som mala naozaj žiť iba z toho, čo mi dával štát, tak by som nemala ani na plienky a mlieko (nemohla som kojiť). Jediní, ktorí sa o mňa skutočne postarali, boli moji rodičia. U nich som bývala, oni ma stravovali a rovnako, ak som potrebovala niečo pre malú, tak to kúpili oni. Priznám sa, že som chcela s malou stráviť prvé tri roky života, no potom som hľadala škôlku (na privátne jasle by som aj tak nemala peniaze). Ale zohnať škôlku bolo tiež viac ako nemožné. Mala som pocit, že ak nezaplatíš (to hovoríme o štátnej škôlke), tak ti dieťa nevezmú. Radšej vezmú deti z okolitých dediniek, ktoré pritom tiež majú škôlky. Našťastie sa mi podarilo, a to mi riaditeľka (veľmi dobrá pani) povedala, že mi ju zobrala iba preto, lebo som sama. Konečne niekto, kto pochopil, že ak nebudem mať škôlku pre dieťa, nemôžem sa zamestnať. Následne som začala pracovať a postupne (opäť s pomocou priateľov a rodiny) som sa dostala na lepšie platené pozície, takže teraz sa už nemusím báť, čo budeme jesť. Môžem si to dovoliť. Zhrnutie pomoci od štátu – viac ako slabé. Každá jedna matka, ktorá ostane sama, má iný príbeh a iná je príčina, prečo to tak je. No napriek tomu, by štát mal zabezpečiť aspoň to, že bude dieťa prijaté od troch rokov do škôlky a potom do školy, prispievať na jednotlivé výdavky spojené s predškolskou a školskou dochádzkou, a tiež ostené základné veci ako bývanie, strava a základné potreby. Moja rada pre všetky maminy, nevzdávajte to. Aj napriek tomu, že sa to zdá veľakrát ako prehratý boj, potvrdilo sa mi, že ak sa nevzdáte, o pár mesiacov, rokov, to bude lepšie. Snažte sa chopiť každej práce, aj keď je málo platená (ak teda to situácia dovoľuje). Nebojte sa prekonávať výzvy. Lebo my, ženy, sme silné, silnejšie ako sa zdá a ako si my sami myslíme.
